Cigán na kraj sveta išiel a krajšie dieťa ako to svoje nikde nenašiel … lebo základnou podstatou cigánskej kultúry je totiž hrdosť a rodinná i skupinová súdržnosť. A to veru nám, Slovákom, chýba. My máme neustály pocit, že susedove jablká sú lepšie ako tie naše  a keď sa nám to hodí, sme schopní zapredať vlastného otca i mater.

Keď už nič iné, tak našu „hrdosť i súdržnosť“ vidno vo vzťahu k slovenským výrobkom. Radšej si kúpime maďarské, čínske, rumunské, francúzske, či „mongolské“ kurča, ako naše, „tatranské“.

Radšej si kúpime „značkovú“ čokoládu vyrobenú v Bulharsku, Rumunsku alebo Poľsku, než našu, neznačkovú. Čo na tom, že aj my v tej našej neznačkovej továrni vyrábame „inú značkovú“ čokoládu, ktorá sa s úspechom predáva po celom svete a my si ju dovážame z dovoleniek ako „vzácny poklad“ a pri tom vôbec nevieme o tom, že ten poklad je vyrobený u nás, na Slovensku. Obávam sa však, že keby sme to vedeli, tak by sme si ju nekúpili.

Nerozumiem tomu, prečo nepodporujeme vlastnú ekonomiku a prečo nedôverujeme vlastným výrobkom. Na um mi prichodí iba jedno jediné „preto“, lebo … nedôverujeme sami sebe, či preto, že podľa seba súdime iných …

Neveríme sami sebe, že vieme, že dokážeme vytvoriť niečo hodnotné. Neustále o sebe pochybujeme. Máme málo sebadôvery, hrdosti i odvahy. Ale prečo, pre Boha? Veď my sme národ šikovný a pracovitý a vo svete sa nestratíme. Aspoň doteraz sa tam ani jeden Slovák nestratil.