Čím ma dnes prekvapila „debata.pravda.sk“

9. februára 2011, anaJ, Nezaradené

„…Slovák nemá odvahu pozrieť svojej minulosti priamo do tváre…a povedať nahlas o čiernych zákutiach národa… Bohu žiaľ…povrchnosť pretrváva veky…“

kaplan 502497 dnes 09:26“

Priznám sa, že tento dnešný „kaplanov“ komentár mi rezonoval v mysli relatívne silno a v duchu som mu aj dala „za pravdu“, že naozaj sme národ, ktorý „nemá odvahu pozrieť svojej minulosti priamo do tváre“. Od rána do večera je však dlhá chvíľa a tak som logicky na „kaplanov“ ranný komentár zabudla. Zabudla iba do chvíle, kým som si neprečítala iný blog „Bola som pri tom – Miloš Kopecký, iní moji muži a trochu čísel navyše“ – 9. február 2011, anka, Nezaradené – a v tom dlhočiznom blogu tento blok:

Čoho sme v Československu dosiahli?

 (Lubomír Štrougal – Pamäti a úvahy – Praha 2009)

 

A prečo o tom teraz píšem? Lebo ten inkriminovaný blok textu JE PRAVDA o minulosti, ktorej „…Slovák nemá odvahu pozrieť … priamo do tváre..“.

Kus svojho života som prežila pred rokom 1989. Ďakujem osudu, že som mohla žiť v tých predrevolučných rokoch a to preto, že ma dnes nikto nemôže opiť demagogickým „rožkom“, ale najmä preto, že môžem a viem porovnávať „vtedy a teraz“. Dobe „vtedy“ sa pejoratívne hovorilo „komunizmus“. Ja dobe „teraz“ hovorím „konzumismus“.

Ak by som si mohla vybrať, v ktorej z tých dôb by som chcela pokračovať vo svojom živote, tak „konzumismus“ by to určite nebol. Prečo? Lebo som si za posledné roky akosi zvykla voliť menšie zlo.