Vyrastala som blízko fabriky, v ktorej sa vyrábal cukor, čokoláda, mliečne dobroty i zavárané ovocie a v každú ročnú dobu nám voňal vzduch inak, ale vždy sladko. Tak možno preto som si dnes vybrala takú, takmer apolitickú tému – čokoláda.„Bola raz jedna krajina, kde sa vyrábali sladkosti. Všetci ľudia, čo tu žili, mali dobré srdcia a sladké úsmevy …“
„Aké milé“, pomyslela som si pri čítaní jednej rozprávky, včera, TU, na tomto serveri a v podvedomí mi zaraz naskočila úžasná vôňa kakaa i sladkej čokolády šíriaca sa krajinou môjho detstva.
„Kam sa mi podela tá moja krajina? Ako to že teraz necítim jej omamnú vôňu?“ Zvláštne! Keby sa tak dal vrátiť čas … tak kvôli tej, či iným vôňam chcem … „späť!“
Vyrastala som blízko fabriky, v ktorej sa vyrábal cukor, čokoláda, mliečne dobroty i zavárané ovocie a v každú ročnú dobu nám voňal vzduch inak, ale vždy sladko. Tak možno preto som si dnes vybrala takú, takmer apolitickú tému – čokoláda.
Milujem čokoládu, vyvoláva vo mne taký príjemný pocit šťastia. Hm, „…ani dlhá, ani krátka, moja … .“ Som na nej závislá. Našťastie! Lebo kvôli nej (asi) v zdraví prežívam to „dnešné“ dianie všade „okolo“ … i to, čo občas čítam v debate na tomto serveri.
Čokoláda je fajn, prebije tú horkosť, sklamanie, ale i strach z toho, že sú medzi nami takí, ktorí bez „mihnutia oka“ nazvú človeka! „potkan, krysa, krkavec, čvarga, chamraď“ … .
Mám strach! Bojím sa! Rozbaľujúc ďalšiu čokoládu rozmýšľam, koľko je medzi nami takých, ktorí vo svojej bezbrehej samoľúbosti postavia seba na piedestál jedinečnosti a ostatných „pošlú do kanála“? Ešteže je tu tá čokoláda a jej flavonoidy, ktoré pomáhajú môjmu srdcu.
Najradšej by som ju teraz rozdala všetkým vám, tak ako (podľa indiánskej legendy) „voľakedy“ Aztécky boh Quetzalocoatl (operený had), ktorý zostúpil z nebies a priniesol na zem kakaovník, ktorý ukradol v raji.
Alebo tak, ako v tej „čokoládovej rozprávke“ … postavila by som doprostred tej našej krajiny kotol, v ktorom by sa varila čokoláda. „Keď by čokoláda začala voňať, vstávali by sme všetci do práce. Nepotrebovali by sme ani budík, ani predpoveď počasia. Čokoláda by voňala každý deň inak. Keď by bolo sparno, bola by silná a horúca ako páliace slnko, na jar by bola mliečna a sladká a v zime … hm, v zime by bola ľadová“.
Viem, viem, rozprávky sú pre deti … ale aj tak, nepáčilo by sa vám žiť v krajine, v ktorej „všetci ľudia majú dobré srdcia a sladké úsmevy?“ Mne áno!
Inšpirované:
http://citajmedetom.pravda.sk/zvedava-cokolada-alebo-ako-si-salonka-zalozila-salon-krasy-pnu-/sk-ctvorba.asp?c=A100627_181554_sk-ctvorba_p05 a http://debata.pravda.sk/
Moje „detské sladké kráľovstvo“ dnes, 20 rokov od jeho privatizácie. Z tohto pohľadu mi je do plaču!