Vždy, keď sa vrátim z nákupov, tak mi je akosi smutno a rozmýšľam o tom, že prečo sa z nás stávajú „totálni sedláci“.
Neviem, či to vnímate aj vy tak, ale mne veľmi prekáža, keď vidím, ale najmä cítim, že sa na mňa pri pokladni niekto tlačí a dýcha mi pri tom na krk … pohoršuje ma, keď vidím, ako niekto „tesne“ pred pokladňou predbehne starého človeka s barlami … keď niekto zaparkuje tak, že obmedzí niekoľko áut, aby mohli vyjsť z parkoviska. Je toho veľa, čo mi prekáža, najviac asi to, že napriek tomu, že sme „papierovo“ čím ďalej, tým viacej vzdelanejší, tak sa z nás stávajú úplní neokrôchanci, ktorí nepoznajú ani len základné pravidlá spoločenského správania.
Ľudia! Je to také ťažké dodržať osobnú vzdialenosť – odstup, ktorý je cca 45 až 120 cm? Je to také ťažké dodržať diskrétnu zónu 50 až 100 cm v bankách, na pošte, v akomkoľvek inom rade?
Priestor okolo nášho tela je naše najintímnejšie, najstráženejšie teritórium. Je to kruh o priemere cca 45 cm. Nežiaduce dotyky nemusia byť vždy príjemné, ak sú v autobuse alebo nejakom rade, a navyše odzadu, vzbudzujú rôzne obavy. Napríklad z okradnutia.
