Minulý týždeň som bola na „krajnom“ juhovýchode tej našej malej krajiny, na čom by nebolo asi nič zvláštne, keby mi tam neliezlo na nervy permanentne vyslovované „vám je ale dobre v tej Bratislave, ale čo my tu, Bohom zabudnutí“. Na jednej strane tomu rozumiem a na tej druhej, nerozumiem. Ja som šťastná, keď som tam, pre mňa je to úplne iný svet … čistý, nádherný, Bohom obdarený. Nie žeby som v Bratislave šťastná nebola, som, ale tam som akosi viacej.
No ale už som tu, vo „veľkom svete“ a myšlienkami sa vraciam späť na ten „krajný východ“. „Makala“ som v záhrade, rekultivovala zarastené „malinište“, dobrovoľne, lebo milujem prácu s hlinou, keď sa zrazu začali ku mne prihovárať susedia. Klasicky … „ako v tej Bratislave? … dobre … a u vás? … na figu … čo už my tu? … nemáme roboty.“ Aj keď ja nemám rada „frfľošov“, pri vyslovenom „nemáme roboty“ mi ostalo akosi smutno. „Hm, a čo robíte celý deň, pozeráte, či vám nepadne niečo z neba?“, tá otázka mi logicky napadla pri pohľade na ich neobrobené záhrady, opýtala som sa však iné, „A z čoho žijete?“ „Z podpory 162 EUR“.
Nejde mi to akosi „z rozumu“, ako žijú, prečo sú nešťastní, prečo som ja šťastná? A tak teraz kade chodím, tade rozmýšľam, „čo je šťastie?“ Viem(e) ho definovať? Neviem, je to príliš filozofická otázka, ale vychádza mi z nej jediné, každý človek má inú definíciu „svojho“ šťastia. Pre niekoho sú to milióny, pre niekoho je to iba pohľad na klíčiacu mrkvu, či fúrik plný vypletej buriny. Viem, možno sa vám to zdá za „vlasy pritiahnuté“, ale ja to tak akosi cítim. Šťastie pre mňa nieje o peniazoch … mám radosť, že môžem robiť, mám radosť, že môžem a chcem robiť to, čo ma baví, že si viem nejakú robotu vymyslieť … už od malička mám nápadov ako „chorý slon“, tak sa tomu totiž voľakedy hovorilo.
Nie, nie som hyperaktívna, iba si rada dokazujem, že to, či ono viem urobiť, že to zvládnem, že nejakú korunku ušetrím, že napríklad vypáram starý obnosený „predpotopný“ sveter a urobím z neho modernú pelerínu alebo poťah na vankúš… že z ostrihaných prútov kríkov urobím pekný ozdobný kvetináč … že si z nenosených šiat ušijem peknú sukňu … že zo starých tričiek nastrihám „nové“ prachovky … že … napadá mi milión „že“ … ktoré sa dajú zužitkovať pre prospech i pre radosť. Tak ma to učili, všetko má svoju hodnotu a všetko má svoj úžitok. To, čo som práve opísala možno nieje šťastie, ale je pri tom šťastná som. A keď mi tie moje malé výtvory ešte aj niekto pochváli, tak to šťastie sa mi znásobí … .
Hm, „niekto pochváli“ … to už je iná dimenzia šťastia … človek podvedome túži po inom, než vlastnom „človečenstve“ … túži po obdive, uznaní, pohladení, po ľudskom teple, objatí i láske iných. To spriaznené „cudzie“ človečenstvo sa hľadá neľahko, viem … a zamýšľam sa aj nad tým, čím to je. Súvisí to so šťastím? Určite áno. Predovšetkým s tým vlastným, osobným … ktoré si musí každý zadefinovať najprv sám v sebe. Asi. Tak to akosi podvedome cítim, že šťastie je pyramída poskladaná z úplných maličkostí, z drobných radostí života. „Babka k babce a budú kapce“ alebo jeden kúsok šťastia k tomu druhému a bude z toho veľký kus. A veľký kus, to „už je něco“ … to už žiari na kilometer, to sa už dá rozdávať, to už je čo závidieť.
Myšlienky mi opäť skočili na náš „krajný východ“ … k susedom, ktorí celé dni vysedávajú na priedomí a po ničom inom netúžia, iba byť šťastní … ako rada by som im vymyslela recept … ako rada by som im to šťastie kúpila, či vyrobila a podala cez plot … nedá sa … nedá sa, lebo šťastie sa nedá chytiť do ruky … alebo dá? Neviem. A vy?
P.S.: koniec tohto blogu som nechala otvorený, ale pre ilustráciu prikladám mapu sveta podľa prieskumu, ktorý zisťoval, ako sú v tých ktorých krajinách ľudia šťastní (spokojní). Pozrite si, ako je na tom Slovensko. Možno budete, rovnako, ako ja, prekvapení 🙂
http://www.targetmap.com/viewer.aspx?reportId=2903
A spustite si k tomu aj nasledujúcu pieseň, práve som ju objavila a tak akosi pasuje k tejto téme:
Život je veselý, smutný, dlhý, krátky
Prúsery, búračky, náhody, zmätky
Podkovy, štvorlístky, trinástky, piatky
Priepasti, výšky, diaľky a križovatky
Všetci sa ženú na zelenú aj na červenú
Chceli by lacnú a neboľavú zmenu
Nad morom dom a krásnu ženu
Všetci chcú šťastie lacno aj za každú cenu
Šťastie počuješ?
Šťastie!
Vylez! Chcem sa s tebou pobiť
O veľkú lásku,rýchle prachy o byt
Šťastie počuješ?
Šťastie!
Vylez!
Tak sa priznaj kde si
Mám podozrenie že ty vôbec nie si
