Vďaka pán Javůrek! Brisknejší a trefnejší článok o aktuálnej situácii na Slovensku som na týchto stránkach ešte nezaregistrovala. Priznám sa, po jeho prečítaní ma prepadli dosť skľučujúce pocity, najmä pocit vlastnej bezmocnosti, ale aj predtucha neutešenej budúcnosti. Aj podľa mňa to ide v tomto štáte od desiatich k piatim. A nádej žiadna, lebo keby sa aj hneď našiel niekto chrabrý, ktorý by sa pokúsil vyviesť nás z tohto marazmu, tak je podľa mojej mienky vopred odsúdený na „ukameňovanie“ demagógiou politikov a ich prisluhovačov.
Trefne ste napísali, ako bravúrne narábame s demagógiou. Ľudia sú ňou dennodenne zastrašovaní. Máte pravdu: „Na Slovensku vás totiž ihneď niekto obviní z demagógie. A čosi také sa u nás považuje za oveľa väčší hriech, než ako keď ukradnete sto miliónov zo štátneho, za úplatok predáte developerom hoci aj záhradu detského domova, alebo budete schvaľovať zákony ušité na mieru kšeftom svojich kamarátov a rodiny. Za demagóga vás označia, keď sa vám nepozdáva, že o spôsobe a čase vašej liečby pomaly nerozhoduje váš lekár, ako skôr anonymní cifršpióni z poisťovne.“
Ale podľa mňa za demagóga nás označia aj vtedy, keď si povzdychneme nad tým, že tento štát nebude celkom v poriadku, keď za prioritu považuje „nákup nového odpočúvacieho zariadenia“ a nie riešenie otázky školstva, zdravotníctva, či sociálnych služieb, ktorých problémy, mimochodom, sám spôsobil.
Všetky doterajšie vlády, vrátane tej súčasnej hromadia jeden problém za druhým. A tak, ako vo svojom článku píšete, „Politici, ktorí nám dnes vládnu, ukazujú, že sa za ostatné roky nič nové nenaučili a naučiť ani nechcú. Ešte pred rokom by to bolo iba poburujúce. Teraz to už začína byť desivé.“
Áno! Desivé, pretože „V hromadení zlých, nekompetentných, či aspoň čudných rozhodnutí sú si naše vlády vzácne rovné. Pravda, niektoré sú si „rovnejšie“. Najmä tie, ktoré vedia lepšie narábať s demagógiou, s ktorou sa asi v tomto štáte naozaj nedá nič robiť, lebo „demagógia technokratov má (naj)tuhší korienok.“
Čo ja vidím v tomto štáte za úplne najhoršie, ste Vy opísali úplne exelentne: „Najhoršie je, keď na každú správu o tom, čo bude zasa drahšie a ktorú službu štát občanom v rámci šetrenia vypovie, pripadnú najmenej dve ďalšie informácie o tom, kto si kde zase zo štátneho zlepšuje svoj osobný blahobyt alebo kto z vlády s ktorým politickým kamarátom zase podpisuje zvláštne zmluvy.“
Ak ste mnou komentovaný článok Petra Javůrka „Ceny rastú, ale vy mlčte“ z 27. mája 2011 ešte nečítali, môžete tak urobiť tu: http://nazory.pravda.sk/ceny-rastu-ale-vy-mlcte-076-/sk-nkom.asp?c=A110527_205115_sk-nkom_p23