Čert ochorel. Chcel byť svätým, ale keď vyzdravel, bol tým, čo predtým . . .

28. novembra 2011, anaJ, Nezaradené

V modrom siatri na Somarskom vrsku sa konala dnes netradicna burza erotickych atributov a prehliadka erotickeho umenia. Toto cele spiskal nas Ucitel, ktory nezahala ani v tazkych casoch, ked politici zapasia s odpocuvanim, rozpredajom statnych rezerv a inymi huncutstvami. Vraj Narod treba pobavit, Narod treba nasytit kumstom kvalitnym, aky si zasluzi pravicovy demokrat.

 

Ucitel sa postavil k mikrofonu. Mladi demokrati ho vitali aplauzom a on im kyval gestom hodnym papeza. Prisnym a zaroven laskavym pohladom prerusil potlesk a medovym hlasom sa prihovoril publiku: 

    – Drahi mladeznici demokrati, doteraz sme vas ucili ako treba robit revolucie, ako zarobit peniaze pre strannicku kasu,a ko sa mate v istych situaciach spravat, ake hodnoty mate uznavat. My krestanski demokrati vieme, ze nie iba chlebom je clovek zivy … po praci sa vzdy najde okamih aj na intimny moment, na erotiku. Co vas v praci privali, to vas neskor odlahci. Vybrali sme spomedzi viacerych podnikatelov s erotickymi sluzbami alebo predmetmi niektorych, ktori vas uvedu do takeho intimneho sveta, aky este nepoznate. Popozerajte sa dookola, pripravte si penazenky, lebo kazdy spas nieco stoji. V bare su pripravene rozne koktaily, najznamejsi je z vysuseneho blanokridleho hmyzu, pozbieraneho po parapetach restauracii na Costa de Sol. Zelam vam prijemnu zabavu, ja sam si idem oddychnut na svoju rohoz s klincami, kde pri mediatacii dostavam najviac napadov a potom ked sa vratim na tento svet z Nirvany, som taky silny, ze dokazem premoct Gulivera, Goliasa, Popolvara a aj Nepriatela, ktory nikdy nespi!
 
Este nikdy som sa podobneho podujatia nezucastnil, preto som sa rozhodol, ze najskor si vsetko poprezeram a neskor uvidim. Niekto ma potlapkal po pleci, obzriem sa a vidim pana Hromadku …
 
    – Vy si na mna iste pamatate, som Bolebruch Hromadka, moja ucta … reprezentant  Radostnej noviny a dorucovatel tlaceneho materialu rovno do domu. Poznam na pohlad dusu a umysly jedinca ale tentokrat mam obavy. Som tu sam bez kolegu, mozem si s vami popozerat atrakcie?
 
Bolo mi to takpovediac jedno, zasli sme k prvemu stanku, tam sme si objednali koktejl. Mal chut mentolu, alkoholu a plavali v nom cierne bodky. Pan Hromadka si myslel, ze z ovocia kiwi. Ked som tam zbadal plavajuce kridielko, ponukol som svoj koktajl panovi Hromadkovi s tym, ze beriem antibiotika. Ten sa na mna sprisahanecky usmial a zazelal mi, aby som sa skoro uzdravil.

Presunili sme sa ku krámu, kde mal aktivista a uz aj politik Lojzo Spina fotografie roznych aktov exotickych zien. Na jednej hromadnej bola v pozadi budova Jednoty, co ma potesilo, lebo druztevny obchod prerazil aj do krajiny, kde sa narodila legenda a vzor demokracie – Mahatma Ghandi. Okolo Lojzu behali ovce, okolo zadku mali oholenu kuceravu vlnu a obidva otvory pod chvostom im zdobili pircingy. Lojzo Spina ubezpecoval okoloiducich, aby sa nebali, vraj taky zazitok je na cely zivot. Pan Hromadka ma tahal dalej a posepkal mi, ze este nemal ovcie kiahne a mohol by si uskodit. Zacal sa potit, vyzliekol si sako, koselu pod pazuchami a chrbte mal premocenu.

Pri dalsom stanku ponukal vyziabnyty muz so sluchatkami na hlave a s netopierymi usami eroticke karty. Spoznal som v nom armadneho generala Sralka na odpocinku. Najkrajsia bola cervena kralovna, mala peknu korunu a prsia este krajsie ako neboha Lolo Ferrari. Najskaredsi bol gulovy dolnik, aj ked mal najvacsie prirodzenie. Panovi Hromadkovi sa zdali byt drahe, vratil sa ku kramu Lojza Spinu a kupil si za par centov akty exotickych krasavic. Fotografie si ulozil medzi propagacny material do velkej aktovky a poziadal ma, aby sme si oddychli, lebo citi ucinky koktajlu. Zacal menit farby a ked zbledol ako stena a zacal sa kacat k zemi. Prehodil som si ho cez plece a odniesol som k dalsiemu zivnostnikovi za zaves, na ktorom bolo napisane: KOMPLETKA ZA 1 EURO

Za zavesom bol na zakaznika pripraveny Matroz Kotva so zmenenym imidzom. Stal tam v cervenych monterkach, v ruke mal hadicu s tecucou vodou. Ked dostatocne zalial pana Hromadku, vzal si do ruk spongiu s autosamponom a zacal ho drhnut. Pan Hromadka vyzeral ako snehuliak, Matroz Kotva z neho zmyl penu, prebehol okolo neho s föhnom a nakoniec mu vypuliroval sklo na okuliaroch. Spokojny sam so sebou sa usmial a ked chcel za svoje sluzby inkasovat tazko zarobene euro, zniceny pan Hromadka sa rozbehol smerom k vychodu, cestou sa mu priplietli pod nohy krasavice podnikatela Lojza Spinu a ako lezal medzi nimi, vo vypulirovanych sklach okuliarov sa odrazali ako v zrkadle pircingy tych, co sa najcastejsie spominaju v Jedinecnych a pravdivych prekladoch …