„…Slovák nemá odvahu pozrieť svojej minulosti priamo do tváre…a povedať nahlas o čiernych zákutiach národa… Bohu žiaľ…povrchnosť pretrváva veky…“

„kaplan 502497 dnes 09:26“

Priznám sa, že tento dnešný „kaplanov“ komentár mi rezonoval v mysli relatívne silno a v duchu som mu aj dala „za pravdu“, že naozaj sme národ, ktorý „nemá odvahu pozrieť svojej minulosti priamo do tváre“. Od rána do večera je však dlhá chvíľa a tak som logicky na „kaplanov“ ranný komentár zabudla. Zabudla iba do chvíle, kým som si neprečítala iný blog „Bola som pri tom – Miloš Kopecký, iní moji muži a trochu čísel navyše“ – 9. február 2011, anka, Nezaradené“ – a v tom dlhočiznom blogu tento blok:

Čoho sme v Československu dosiahli?

• Úspešným hospodárením sme zvýšili národný majetok 7 až 8 krát, oproti obdobiu v ktorom sme začínali (1948) A to všetko z vlastných domácich zdrojov
• Zvýšili sme osobnú spotrebu a životnú úroveň takmer na päťnásobok oproti obdobiu spred roku 1948
• Hospodárili sme bez akýchkoľvek dlhov štátov, krajov, okresov i obcí.
• Dokázali sme vytvoriť bohaté štátne finančné a menové rezervy
• Dokázali sme zabezpečiť energetickú a potravinovú rezervu na najbližších 20-25 rokov
• Udržali sme pozitívny demografický vývoj pomocou účelnej propopulačnej a zdravotnej politiky
• Dokázali sme prevádzkovať seriózne neúžernícke, solventné banky a podniky bez pochybných úverov
• Dokázali sme ľuďom zaistiť hodnotu a istotu výplat, rovnako ich úspor, život bez dlhov a exekúcii
• Dokázali sme udržať plnú zamestnanosť obyvateľstva
• Položili sme základy obecnej sociálnej spravodlivosti v spoločnosti
• Dokázali sme udržať spoločnosť bez bezdomovcov a žobrákov
• Dokázali sme udržať kvalitnú úroveň bezplatného zdravotníctva
• Dokázali sme poskytovať ľuďom bezplatné hodnotné vzdelanie a položiť základ pre vysokú pracovnú kvalifikáciu
• Uchovať poriadok a vysokú úroveň vnútornej bezpečnosti, nízku úroveň kriminality a vandalizmu
• Dokázali sme udržať korupciu na nízkej úrovni
• Posilňovať vysokú a medzinárodne uznávanú úroveň domácej kultúry
• Dokázali sme po všetkých stránkach vybudovať rešpektovanú armádu

 (Lubomír Štrougal – Pamäti a úvahy – Praha 2009)

A prečo o tom teraz píšem? Lebo ten inkriminovaný blok textu JE PRAVDA o minulosti, ktorej „…Slovák nemá odvahu pozrieť … priamo do tváre..“.

Kus svojho života som prežila pred rokom 1989. Ďakujem osudu, že som mohla žiť v tých predrevolučných rokoch a to preto, že ma dnes nikto nemôže opiť demagogickým „rožkom“, ale najmä preto, že môžem a viem porovnávať „vtedy a teraz“. Dobe „vtedy“ sa pejoratívne hovorilo „komunizmus“. Ja dobe „teraz“ hovorím „konzumismus“.

Ak by som si mohla vybrať, v ktorej z tých dôb by som chcela pokračovať vo svojom živote, tak „konzumismus“ by to určite nebol. Prečo? Lebo som si za posledné roky akosi zvykla voliť menšie zlo.