Čítať je niekedy nebezpečné! Asi. Čítam: „cvikla je elixír mladosti“. Ó! Zbystrím zrak a čítam ďalej: cvikla má liečivé účinky pri nadváhe, problémoch s pečeňou a obličkami, prevencii proti rakovine, liečbe chrípky a nachladnutia … , obsahuje meď, zinok, jód, vitamín E, vlákninu, draslík, horčík, vápnik a kremík …

Ešte netušiac, že cvikla mi okrem iného nahradí aj hodinu denne vo „fitku“, prechádzam plynule k receptom. A to som nemala robiť, … nechala som sa zlákať na jeden šalát, na čom by asi nebolo nič zvláštne, keby tú cviklu bolo v obchodoch dostať. „„Živú“ cviklu nemáme!“

„Íha, žeby úzkoprofilový tovar? Fajn, tak konečne nejaká zmena v tomto unavenom štáte!“, čo sa mi síce nechce veriť, ale pre istotu sa o tom idem presvedčiť aj do ďalšieho hyper/mega/supermarketu. To isté. Nič!  „Keď nič, tak nič, kúpim aspoň orechy.“ Do šalátu, pochopiteľne. „Nemáme!“ Veru, ani „obyčkové“ vlašské orechy bežne nemáme. Čo už? Budem si musieť „vymyslieť“ iný recept.

Ale keď tak teraz rozmýšľam nad tým mojim cviklovým problémom, myslím si, že cvikla i orechy nemôžu byť až také náročné na pestovanie. Cvikla je vlastne repa a my s repou musíme mať pestovateľské skúsenosti, keď sme tu mali donedávna 5 cukrovarov, aj keď teraz, tuším, nemáme už ani jeden. A navyše, cviklu nám z poľa nikto neukradne, nedá sa jesť iba tak, bez úpravy a ďalšieho množstva dochucujúcich ingrediencií.

Orechy detto. Iba vysadiť orechový sad a čakať na úrodu. Uznávam, že potom dva – tri týždne strážiť, aby bolo čo pozberať, ale to nemôže byť ani nákladné, ani prácne. Neviem, možno sa mýlim.

A možno ani nie. Možno tým iba inšpirujem nejakých poľnohospodárov, aby vyplnili túto „dieru“ na trhu. Cvikla, zdá sa, je momentálne „in“. Aj orechy. Neviem, ako vám, ale mne to príde  smiešne, že ich dovážame z iných štátov, či dokonca kontinentov.  

P.S.: dnes som tú cviklu konečne zohnala. Za dve stredne veľké buľvy som zaplatila 2 eurá. No povedzte, nieje cvikla dobrý biznis?