Slovensko je krásna krajina a nech je v nej život akokoľvek ťažký, navždy ostane jediným miestom pre môj život. Až donedávna som vôbec neuvažovala nad politikou, nad chudobou, nad zúfalstvom a beznádejou ľudí, nad zvyšujúcimi sa počtami samovrážd a už vôbec nie nad zvyšujúcim sa počtom psychických ochorení. Načo aj, nebol dôvod, veď som vo svojom okolí nezaznamenávala nič alarmujúce. Nič! Až donedávna, lebo v poslednej dobe už zaznamenávam všeličo.

Všeličo, ale nad tým všetkým stojí a kraľuje, že ľudia  o s p r o s t i e v a j ú. Viem, ten výraz sa niekomu bude zdať až príliš pejoratívny, ale ako mám nazvať všetko to, čo dennodenne vnímam, vidím i počujem?  

Roky sa zabávame na tom, ktorý z politikov má drahšie hodinky, väčšiu vilu, krajšiu ženu, vyššie konto, či „drbnutejšie“ fúzy alebo ktorá celebrita odhaľuje krásne oholený „venušin pahorok“, či nové silikóny v šatách od nejakého uleteného „homoša“. Roky vedieme pomyselnú vojnu o našu politickú „superstar“ a štve nás, že náš favorit momentálne ťahá za kratší koniec.

Roky si nevšímame, že náš sused možno nemá na lieky, ba čo horšie, možno sa na tom  bavíme, že dobre mu tak. Roky nás nezaujíma nič naokolo, iba vlastný konzum, vlastný mamon, vlastné ego, vlastná prestíž, vlastné neviem čo. Nič naokolo nevidíme, nepočujeme. Nechceme! Znevažujeme všetko a všetkých, žijeme iba vo vlastnom egocentrizme, vo vlastnej pomyselnej genialite a v vlastnej povrchnosti.

Raz na to doplatíme! Ale koniec koncov, my už na to doplácame! Ako inak nazvať výsledky prieskumu „Better life index“, ktorý predstavila Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), podľa ktorého je Slovensko krajina, kde sa žije najhoršie? http://www.oecdbetterlifeindex.org/#/11111111111   http://hnonline.sk/ekonomika/c1-52068220-idealne-miesto-pre-zivot-slovensko-je-na-chvoste

V otázke zdravia sme úplne na poslednom mieste zo všetkých hodnotených štátov a to nielen pre nízku priemernú dĺžku života, ale aj negatívne subjektívne hodnotenie zdravotného stavu samotnými obyvateľmi. Možno viete, možno nie, ale psychiatrické poruchy sú na Slovensku treťou najčastejšou príčinou invalidizácie a sú príčinou 40% všetkých chronických ochorení.

„Osprostievame“. Viem pejoratívum je príliš hanlivé a nieje možno namieste. Žije sa nám ťažko a našej psychike zákonite dáva zabrať nízka úroveň našich príjmov i  vysoká nezamestnanosť. Potvrdil to aj spomínaný prieskum. Každý prieskum niečo potvrdí, raz, že zaostávame, raz, že sa nemáme dobre, raz, že je niečo iné „zhnité“ v tej našej krásnej krajine.

A stačilo by málo, vyjsť z vlastnej ulity a všimnúť si svet. Preto skúsme za každým koho hodnotíme, o kom hovoríme, o kom rozhodujeme, hľadať „iba“ Človeka. Život sa tým určite zlepší a my sa už nebudeme musieť hanbiť za „nastavené zrkadlo“, ktoré ukazuje, že sa tu nedá dôstojne žiť.  

Krásny príklad, ako čudne sa pozeráme na tento svet. Ja, ja, ja, … iba ja a moje ja. A problém iných zapadne prachom a pachom obnoseného kostýmu, veci pre život absolútne nepodstatnej!