V televiznom studiu Kurtizana pobehuju osvetlovaci, sminkari, Ucitel dava reziserovi posledne pokyny, rosnicky nalievaju do kristalovych poharov sampanske. Za stolom sedia hostia, okrem Ucitela, duplovany predseda Mysiak, Hovorkyna, znamy neurolog Strapec a svetoznamy herec Dabula. Program uvadza znamy prezentator – humorista Stevo Domotany, pri ktorom je istota, ze debata sa bude niest v slavnostnom duchu s nadychom nostalgie za rokom 2011 a rokmi davno pred nim.
– Vazeni divaci, tento program je urceny nielen pamatnikom, ale hlavne tym, co pojdu na buduci rok prvykrat volit, nasej mladezi. Kym hodia svoj volebny listok do urny, chceme, aby sa zamysleli a spomenuli na slova mojich hosti, ktori za dnesnu slobodu podstupili viac ako nebohy Lazar s Jobom dohromady.Mili hostia, vy vazeni divaci, nazdravie! Stevo Pomotany vyexoval pohar sampusu, ukazal rukou na Hovorkynu a pokracoval vo svojom remesle:
– Zena, ulica, dlan a past, to su nielen vsetky vzory zenskeho rodu, ale to su aj vlastnosti nasej Hovorkyne. Rada sa s vami podeli o svoje spomienky a zaroven sa rozluci so starym rokom, ale nie s vami,mozem vam garantovat, ze ju budeme vidat mozno castejsie, ako je nasmu duplovanemu predsedovi Mysliakovi mile …. Stevo sa zasmial vlasnemu vtipu a nechal priestor jedinej zene za stolom.
– Dobry vecer vsetkym, vdaka mediam, ktore su ku mne skutocne mimoriadne laskave, mozem aj dnes vecer ukazat svoju tvar a oslovit tych vsetkych, ktori na moje slova cakaju. Naviazem na slova Stevka-zena,ulica,dlan a past. Tieto styri slova charakterizuju mna. Som zena kazdym colom, ulicu poznam ako nikto,svoje srdce vam pravidelne ponukam na dlani a ked je treba zovriem past! Mozno sa pytate, preco som si dnes obliekla svadobne saty. Su to saty, ktore som si za noc spichla,aby som si ich na druhy den mohla obliect k sobasu. Pochadzam s rodiny disidentskej. Moji rodicia mi nemohli kupit ako jedinej dcere nic a moj nastavajuci tvrdil, ze je uplne jedno,co si dam na seba. Boli to tazke casy a my sme nevedeli, co bude zajtra. Preto sme s manzelom vstupili do strany, aby nam bolo lepsie a veru nam aj bolo,aj ked mi je dnes este lepsie. Ako dieta som zazila malo radosti, najviac som sa bala zimy. V nevykurenom byte som sa triasla pod dekou,kym otecko pride z prace s aktovkou, v ktorej boli vzdy starostlivo ulozene brikety prikryte Rudym pravom.Najskor sme si noviny rychlo precitali a potom sme nimi v piecke podkurili a zohrievali sme sa az dovtedy, kym sa nam na nosoch neroztopili cencule. Ked sa pozriem na tento stol plny sampanskeho, pocujem v dialke svojho mazela,a ko mi hovori: Zucastni sa toho programu, patris tam, si jedna z nich …
Vsetci zucastneni odmenili Hovorkynu potleskom, Stevo Pomotany k nej pristupil a pobozkal jej gavaliersky ruku. Znamy neurolog Strapec bol v druznom rozhovore so svetoznamym Hercom Dabulom, ktoremu rosnicky pravidelne dolievali sampanske a na tanier kladli spisske parky. Ked zhltol posledny parok,zavesil si na krk krajcirsky centimeter, zahladel sa do dialky a dramatickym hlasom zacal spominat:
– Bol som synom krajcira, mnohi si mysleli, ze sme burzuji, niektori zase, ze krajcirstvo je iba jedno z podradnych remesiel. Ked sa moj otec zastrihol do nejakeho stofu, hned som vedel, ze budu z toho saty jedna basen. Moj otecko nebol iba krajcir, bol to hotovy poet. Po nom som zdedil talent. Ked som prvykrat stal na doskach, ktore znamenaju svet, kupil mi prve auto a kladol mi na srdce, ze kto dobre soferuje, dosoferuje najdalej. Skoda, ze sa nedozil mojich pretekarskyh uspechov na dialnici z Brna do Prahy. Roky komunisti zneuzivali moju tvar, dnes ju zneuzivam iba ja. Keby nebolo mojej tvare, kludne by mohli zavriet divadlo Arena a mozno aj udiaren v Spisskom Podhradi ….. preto mojim prianim do noveho roku je – Dvakrat meraj,potom pridaj plyn!
Svetoznamy herec Dabula si chvilu pockal na aplauz a prstami baculatymi ako spekacky luskol na rosnicku, aby mu priniesla dalsiu porciu parkov. Neurolog Strapec si odpil sampanskeho a vydal sa s igelitkou zbierat zo stola zvysky jedal. Ked k nemu prisla rosnicka, ze mu pomoze, poziadlal ju o dve flase sampusu,lebo jeho psik si tiez rad odgrgne. Lisiacky na nu zazmurkal a do druhej igelitky si vysypal tacnu nalozenu so zakuskami. So svojimi spomienkami sa chystal obohatit vecer aj duplovany predseda Mysiak, odety do zelezniciarskej uniformy:
– Ked je vola, tam je cesta, to su slova, ktorymi sa vam chcem prihovorit. Napisal som toho viac,venoval som sa aj poezii, ale to by bolo na jeden vecer privela. Uz od detstva som daval, ba mnohokrat aj rozdaval. Najcastejsie rozumy. Dary prerastli v inu tvorbu,v ela som toho stvoril, neskor som sa sebou spalil vsetky mosty a kolkokrat som musel kadekoho prekracovat, aby som dokrepcil k cielu. Vdaka novej krvi,ktorej som vzdy daval moznost presadit sa, vzniklo prislovie – Nova metla zameta najlepsie. Velakrat som vymenil iba rucku, prisiel novy druk, niektory sa chvilu ohrial ako nasa Hovorkyna pri kachliach, druhy zostal a zakorenil sa u mna ako Ucitel ….
Ked som zacinal po skonceni studia na Spisi, bol som zelenac, zasnubeny a nachvilu odluceny od svoje zivotnej lasky, tam som sa naucil, ze ziadne bremeno nie je dost tazke. Poviem priklad.Jedneho dna na nasom nadrazi nastupovala do vlaku Helena Fibingerova. Kto by ju nepoznal, chlap ako hora,citil som sa pri nej ako nanichodny tajtrlik. Kazala mi, aby som jej pomohol s kuframi, mala v nich sportove naradie.Ked som tie kufre zdvihol, skoro mi nabehi vajcia. Horko-tazko som jej ich odniesol do vlaku a vtedy som pochopil, ze ziadna prekazka uz nebude tazsia,ak uz nikdy nebudem musiet vlacit cudzie kufre.Vtedy vo mne vyklicil napad sa stat politikom,najradsej usesnym,dozivotnym!
Mysial sa na vsetkych pritomnych pozrel prisnym a zaroven laskavym pohladom a naznacil, ze skoncil a mozu zacal aplaudovat.Ked sa mu dostalo tejto cti,chystal sa k svojim spmienkam Ucitel.Mal na sebe rucho diakona.
– Drahi divaci demokrati, rok sa chyli ku kocu a vsetci ideme bilancovat. Aj ja. Pozrel som sa daleko dozadu a z mojej minulosti si pamatam iba krivdu a nepochopenie genia. Vsetko, do coho som sa zahryzol sa premenilo na hodnotu. Ci vo svojom vybere co sa tyka zien, ci v studiu, ci v podnikani, vo vojenskom umeni,v politike,ale aj v dobrocinnosti. Tento rok nebol najlepsi. Prakticky nic neslo podla planu, iba Vianoce sa vydarili. Dostal som to,po com som tuzil,knihu – Valaska skola mravuv stodola. V tej knihe su napisane vsetky mudrosti draheho Hugolina Gavlovica, ani uz neviem, kto mi ju poradil, ale to nie je dolezite….
Ludia su nepoucitelni, nevidia, kde je skutocna pravda, nevidia dobrotu tych, ktori to s nimi myslia uprimne. Zmieril som sa s tym a idem dalej svojou cestou. Teraz rucam barikady, ktore som predtym staval,menovite v Prahe, pri Karlovom moste. Bol som velitelom, vzdy som mal pod sebou ludi, ktori ma posluchali.Na prazskych barikadach sme stali traja, ja a moji dvaja podriadeni, bez nich by bola revolucia nemozna….
V case Vianoc som chudobnym detom porozdaval omalovanky s farbickami. Aby sa ucili kreativite od malicka a vyfarbili nasho duplovaneho predsedu Mysiaka a jeho poradcov, aby bola radost na nas pozriet…..Preto stale nosim pri sebe v pravom vrecku mesec penazi, aby som mohol davat tym, co su v nudzi!
V tom do studia vletel dvojmetrovy a poldruha metrakovy chlap so Skupinkou muzikantov a zacal spievat.V setci v nom spoznali ziaka svojho Ziaka.
Studiom sa ozyvala nezabudnutelna piesen z Fidlikanta na streche:http://www.youtube.com/watch?v=jJ_-CmwHWPo
Ucitel zbledol a rutil sa zo studia von,ked dobehol pred budovu Televizie Kurtizana, prisiel k nemu bezdomovec s plechovym hrncekom,v ktorom mal par centov. Strcil ho pod nos Ucitelovi, zahrkal nim a vtedy Ucitel v ruchu diakona nacrel do laveho vrecka, hodil nieco tazke do hrnceka zobraka a zakrical: „Pozehnany Novy rok !“….a bezal smerom k parkovisku.
Zobrak si sadol na zem,vysypal obsah plechoveho hrnceka na zem a medzi centovymi mincami lezal plosky kamen,akym sa najlepsie hazdu po hladine vody zabky……………………..
*
Stastny Novy rok 2012 vam zela Ollmo!
to určite nie, ale začnem dávať ...
anulienka tie mínusky sú asi od Teba ...
...haha..to je trefa....súdružka ...
Nezabúdaj, že život je ako ozvena, ...
Cítil by som sa ako v nebi :-))) ...
Celá debata | RSS tejto debaty