V posledných mesiacoch ma šťastena nemá veľmi v láske a tak v duchu tohto mi robí samé prieky, ako toť nedávno, v podobe dvoch pokút za parkovanie.

Dostať pokutu za parkovanie nie je príjemná a už vôbec nie lacná záležitosť. Taxy sú rôzne, kto ich určuje netuším, ale jedno tuším, že s pokutami za parkovanie to v tomto štáte nebude celkom košér. Nechcem špekulovať nad tým, že pravdepodobne existujú skupiny „parkovacích výpalníkov“, iba sa pozastavím nad tým, ako to majú policajti dobre „zorganizované“.

Prvú pokutu som dostala nedávno v Nitre. V jednom vtipe sa hovorí, že Nitra nie je pôvod, ale diagnóza a po mojej skúsenosti tomu vtipu dávam úplne za pravdu.

Potrebovala som na pár minút zastaviť a zaparkovať v centre Nitry. Takmer nemožné! Po dvadsať minútovom krúžení po kľukatých uličkách prepchatých zaparkovanými autami som konečne našla jedno miestečko. Žiadna značka o zákaze parkovania, žiadna značka o parkovacích lístkoch, žiadne zvislé pruhy, nič.

Zaparkovala som a odišla vybaviť záležitosť, pre ktorú som do Nitry prišla. Asi po 15.  minútach som sa vrátila k autu a ajhľa, papuča a lístok za stieračom. Zavolala som na telefónne číslo na papuči a čakala zhruba 20 minút, kým príde niekto, kto mi ju dá dole, aby som mohla pokračovať v ceste.

Prišli dvaja „fešáci“ a hneď z ostra začali, „pani vodička, ste si vedomá priestupku?“ Odpovedala som im, že „ani v najmenšom“, ale že očakávam, že mi podajú vysvetlenie a že tiež očakávam vysvetlenie, prečo som na nich musela čakať dvadsať minút čakať, keď zjavne museli byť iba niekde za rohom. A to som nemala robiť, lebo to čo nasledovalo, bolo ako z Troškovej komédie Kameňák. Dôležitosť sama. Ešte aj tie ruky za chrbtom a široký rozkrok mali takmer rovnaký, ako to v tých komédiách býva.

Vraj som si nevšimla značku kdesi na začiatku „mesta“, že zóna parkovania iba s platným parkovacím lístkom.

Chceli, aby som im na mieste zaplatila pokutu 60 EUR. Odmietla  som, lebo som nemala hotovosť. Okrem prednášky o tom, že ako môžem chodiť po svete bez peňazí sa mi začali vyhrážať tým, že mi zabavia vodičák, pohrozili mi, že okamžite volajú odťahovku, za ktorú si zaplatím niekoľko stoviek a k predo mnou odtiahnutému autu sa budem musieť dopraviť kdesi na okraj mesta na vlastné náklady a po vlastnej osi.

Situácia strašná, policajti nekompromisní, ja zúrivá. Nasledovalo ďalšie polhodinové naťahovanie sa o platení pokuty na mieste i o tom, že na terminál nech zabudnem, lebo v Nitre ich nepoužívajú. Dožadovala som sa vystavenia šeku, ktorý mi nakoniec vypísali, ale do rúk nedali, lebo ešte pred tým som im musela „dať z rúčky do rúčky“ parkovací lístok. Na otázku na kieho frasa, keď im platím za parkovanie 60 EUR, mi odpovedali, že keď si nezakúpim parkovací lístok, tak mi papuču dolu nedajú a šek k pokute mi pošlú na domácu adresu.

Neostávalo mi nič iné, než ten debilný parkovací lístok kúpiť. Automat bral presne, nevydával a ja som nemala mince v akurátnej hodnote. Na porazenie! Kde mám teraz nájsť bankomat? Prešla som štyri uličky a nenašla som ani jeden. Tak som sa vrátila k policajtom a vysvetlila som, že si nemám začo kúpiť parkovací lístok.

Na to mi odomkli papuču (moje doklady si nechali ako zálohu, aby som im nezdrhla), vysvetlili, kde sa nachádza najbližší bankomat a poslali ma do „nitrianského sveta“. Myslíte si, že tým skončilo moje trápenie? Ani náhodou. Pred žiadnym bankomatom sa bez parkovacieho lístka nedalo zaparkovať. Asi po pol hodine som nechala auto na ceste na blikačkách, vybrala peniaze a vošla do troch najbližších obchodov, by mi rozmenili papierové peniaze na drobné.

Hádajte, v koľkých obchodoch ma poslali do puku, že peniaze nerozmieňajú?

Skrátim to, … asi po hodine sa mi podarilo zohnať ten prekliaty parkovací lístok a celá „vysmiata“ sa dostaviť pred „dôležitého pána policajta“. „Celá šťastná prešťastná“ som si zobrala šek na pokutu a odišla z tohto „prekliatého“ mesta.

Priznávam, situácia ma rozhodila natoľko, že som sa posťažovala priateľom i známym. Dozvedela som sa, že ja som nebola ani len zďaleka jedinou obeťou parkovacieho výpalníctva v Nitre. Majú to vraj zorganizované nasledovne. tipér, papučiar a vyberač. Fungujú cez mobily. Tipér stojí kdesi za prvým „rohom“ a striehne. Hneď, ako sa niekto lapí do ich „pasce“, volá papučiarovi, ktorý je odparkovaný za druhým „rohom“. A ďalej to už poznáte … lístok za stieračom, telefónne číslo na papuči a hliadka s odomykacim kľúčikom kdesi na okraji mesta.

Podobnú skúsenosť mala aj jedna kolegyňa, ktorá odstavila auto na „zakázanom“ mieste iba preto, aby si išla kúpiť parkovací lístok. Prišla neskoro. Päť minút po tom, ako sa vzdialila od auta a následne k nemu prišla už mala papuču.

O tej druhej pokute nabudúce. Príbeh bude z Bratislavy, z prázdneho parkoviska typu „zadarmo“.