Už naozaj neviem, čo je lepšie. Zavrieť oči, nevidieť a ostať pozitívne naladená alebo ukázať, že niečo je zhnité v štáte „Dánskom“. Tak, či onak, furt to vyjde rovnako. Nezbavím sa pocitu, že niekde robíme systémovú chybu.

Pri pohľade na zábery Bratislavy tesne pred majstrovstvami sveta v ľadovom hokeji mi je akosi čudne na duši. A MS, to nieje iba zimný štadión, to je aj cesta z letiska, to je aj okolie hotelov pre jednotlivé reprezentácie, či turistov. 

Najčudnejší pocit mám z toho, že to „máme v paži“. Že je nám to jedno. Že s tým nič nerobíme. Že … sa tvárime, že sa nás to netýka.

Prečo máme neustále nejaké klapky na očiach? Raz červené, raz modré a sem tam ružové. Ja tomu naozaj nerozumiem! Vy áno?