Nedávno, pred necelými dvadsiatimi dvomi rokmi, ma kamaráti volali na námestie SNP „zvoniť kľúčmi“. Vraveli,  „poď, bude sranda“. 

Nešla som. Bála som sa. Bola som mladé vystrašené „škvŕňa“, ktoré sa bálo všeličoho, napríklad možného násilia vtedajšej moci proti sfanatizovanému davu, ale i naopak, fanatikov proti vtedajšej moci. Nečudujte sa, iba pár hodín pred tým som sa vrátila z Berlína a vlak, ktorým som cestovala vyprevádzal zo stanice kordón policajtov a vojakov so samopalmi. Ten obraz i pocit strachu z hlavne samopalu mi utkvel v pamäti, aj keď nebol prvým v mojom živote, ja som si ho vtedy nechcela zopakovať. 

Už nikdy si ho nechcem zopakovať! Neznášam násilie! Ani v živote, ani v prírode a už vôbec nie v literatúre, či vo filmoch. Odjakživa sa ho bojím a pri slovách ako pomsta, odplata, vendeta, či zbraň podvedome tajím dych. Tak tomu bolo aj pred pár hodinami, keď mi do súkromnej schránky prišiel e-mail s predmetom v správe: „V ako vendeta“. Váhala som, či ho mám alebo nemám otvoriť, nakoniec zvíťazila zvedavosť a ja som si prečítala pozvanie od kamarátov, aby som s nimi išla na námestie SNP „zvoniť kľúčmi“. 

Stálo tam, „poď, to nieje sranda“. 

„Spomeň si spomeň na sedemnásty november! Na revolúciu, na slová, že pravda a láska zvíťazia nad lžou a nenávisťou! Dnes viď, pravda a láska stala sa len korisťou! Lži, moc a peniaze vyhrali nad spravodlivosťou! Politická moc smeje sa nám do tváre s ľahostajnosťou!

Nad parlamentom mračná, nad Európou búrka, nad svetom temná víchrica, v srdci našom česť a láska prebúdza nás k činom odplaty, láska a česť, tá bodá ako bridlica! Toto je odplata neľudskému systému, toto je pomsta ľuďom, ktorí ho vytvorili a ďalej riadia! Toto je vendeta za zločiny, krádeže a lži páchané na nevinných, zločiny, ktoré zostali nepotrestané. Doteraz …“   

Ľudia by sa nemali báť svojich vlád. Vlády by mali báť svojho ľudu.  „People should not be afraid of their governments. Governments should be afraid of their people.“

Z tohto videa som mala veľmi zvláštny pocit „husej kože“ 🙂

Neveriac vlastným očiam som si prečítala ten dlhočizný e-mail a pozrela sprievodné videá. Akosi mi to nešlo do rozumu, že som o tej iniciatíve nič nepočula, ale ani nič nečítala, tak som si ju dala do vyhľadávača a s prekvapením som našla správu na konkurenčnom portáli prevzatú od TASR:  http://hnonline.sk/slovensko/c1-52058380-vendeta-pred-parlamentom-vchod-zamkli-retazou    

V tej správe okrem iného stálo, že „Maskovaní páchatelia sa pri výbere masky, ako aj svojom podpise inšpirovali známym americkým filmom „V ako Vendetta“. Podľa filmového príbehu sa hlavný hrdina, ktorého tvár skrýva maska, snaží bojovať proti režimu, ktorý potláča základné ľudské práva.“  

To nieje „science fiction“, zdá sa, že je to realita týchto dní. Média sú akosi „podozrivo“ ticho, ale na najväčšej sociálnej sieti i na konkurenčnom portáli sa dá nájsť zopár informácii: http://robertmihaly.blog.sme.sk/c/267742/Odplata-prichadza-na-Slovensko.html 

Podľa TASR sa iniciatíva „V ako vendeta“ inšpiruje rovnomerným filmom, ktorého podtitul je: „People should not be afraid of their governments. Governments should be afraid of their people.“ Preklad: Ľudia by sa nemali báť svojich vlád. Vlády by mali báť svojho ľudu.  

Pozrela som si tento film, jeho recenzie i komentáre divákov. Udivilo ma, aký je aktuálny pre dobu, ktorú dnes žijeme. Je to film, o ktorom všetci hovoria, že je výnimočný a zdá sa, že naň neexistuje zlá recenzia. Koniec koncov, pozrite a prečítajte si to sami: http://www.filmklub.sk/m/movie.php?id=53758 Je tam toho veľa, čo vás prekvapí a možno aj zamrazí, či dokonca zamrzí.

Ja som vo všetkých tých komentároch, ale aj v iniciatíve „V ako vendeta“ videla jedno, odvahu. A tú pekne opísal Antoine de Saint-Exupéry: „Odvaha nespočíva v slovách, spočíva vo voľbe.“ Áno, spočíva. Zdá sa, že my teraz máme voľbu.

Pridať sa k iniciatíve „V ako vendeta“ a odkázať našej vláde: „Nemýľte si našu trpezlivosť so zbabelosťou.“ (Ľudovít Štúr), ale aj ujasniť si sami v sebe, či je alebo nieje: „Vedieť, čo je správne, a neurobiť to, najväčšia zbabelosť.“ (Konfucius)

Neviem, ako vy, ale ja tento krát na to námestie pôjdem!  A po tom, čo tu za posledné dve desaťročia vnímam, vidím a počujem, tak strach akosi nemám. 

Kto je v pozadí tejto iniciatívy neviem a zdá sa, že to zatiaľ „nevie nik“. Aj preto a na to námestie vyberiem, lebo, ako hovorievala moja babka: „vždy je dobré dozvedieť sa viac a neostať sprostý!“

P.S.: ja v dátume 19. a v symbole „V“ vidím akúsi pomyselnú paralelu, či symboliku s dátumom vzniku iniciatívy „V“ ako „Verejnosť proti násiliu“ – 19. november 1989 … a možno nebudem sama 🙂