Videl som vas,ako sa pri mestskej brane i pri svojich kozuboch vrhate na zem a uctievate slobodu, tak ako sa otroci ponizuju pred tyranom a oslavuju ho, hoci ich ubija ….
————————————————————————————————–
Este nikdy som nebol v budove, kde vladne Vodca Mysiak. Dnes je v tej budove Den otvorenych dveri. Za ucasti dvoch dvoch najvacsich televiznych stanic k nam prehovori Vodca so svojou skupinkou poradcov. Ma ich najlepsich, tak sa minule pochvalil redaktorovi z jedneho nemenovaneho mienkotvorneho dennika.
Po prehliadke budovy sme si sadli do vacsej saly ,kde nas cakal Vodca sediaci na platinovom trone. Sedel za vekym stolom, z jednej strany sedel oficialny pokladnik zvany Caddy, z druhej sedel pokladnik Pokladnik, na cele mal fixkou nakreslene tretie oko. Pred stolom na rohozke obitej klincami lezal meditujuci fakir Ucitel, okolo bedier mal uviazane platno na sposob pampersky, na hlave mal turban. Tentokrat mal obute drevaky zn. Torpatoffeln. Vedla rohozky boli do kominkov naukladane krabice s drevakmi rozlicnych cisiel a farieb s velkou cedulou – 50% zlava.

Ked kazdy sedel, Vodca sa pozrel na kameramanov a na publikoum podozrievavym a zaroven znicujucim pohladom a zacal:
       – Vitam vas v mojom kralovstve. Ked som sedel po dve sezony na Urade vlady ako obr…ehm…sef, nemal som tolko komfortu a take leharo, ako mam teraz. Moja rezidencia sa nachadza pod Kalvariou, alebo ak chcete pod chramom Panenky Marie Sneznej, kusok od druheho domova dnes uz neboheho disidenta a zaroven bohabojneho abstinenta Janka Posucha. Pred vyse tridsiatimi rokmi som sa chodil v tychto koncinach prosit, aby ma prijali do strany, vyhrazal som sa im samovrazdou, za co ma supli ako supaka na psychiatriu a dnes tu sedim, ako kohut na najvyssej kopke hnoja a vsetci sa ma boja. Vidite, casy sa menia, karty sa obracaju a prisiel den, ked sa ja smejem najzdravie a v marci sa budem smiat ako zazrak lekarskej vedy!
Mysiak si vyzul drevak zn.Torpatoffeln, uderil nim po stole a naslinenym prstom si upravil najezene fuzy. Spokojny sam so sebou pokracoval:
      – Po roku a pol sa na mojom dolezitom ministerstve udiali neuveritelne veci, zabezpecil som bezproblemove, ba priam idealne vzatahy s nasim juznym susedom a bratom, priniesol som mier do Libye, podporujem demokratizaciu Tunisu, dohliadam na vztahy na Blizkom vychode, monitorujem dikratora v Bielorusku, v Syrii a ostro protestujem proti nedemokratickym praktikam ukrajinskej a ruskej justicie. Ked som si minule prestudoval, kto vsetko dostal Nobelovu cenu za mier, nezostalo mi nic ine a bol som nuteny jednu osobu zo svojho stabu poziadat, aby sa okamzite vybral do Stokholmu a zistil v Kralovskej akademii a medzi obcanmi, ako by prijali, keby som pouvazoval v mene Unie sociopatov a celeho demokratickeho spektra v Tejto krajine o tuto predstiznu cenu bojovat …..

V sale nastal sum a jeden z navstevnikov, v ktorom som spoznal pana Bolebrucha Hromadku sa spytal Vodcu Mysiaka:
      – Hovorite pan Mysiak, ze ste poslali do Stokholmu nejaku osobu, je to zena, alebo muz?
Mysiaka tato otazka vobec nezaskocila, popravil si vankus pod zadkom, napil sa mineralky a prisnym hlasom mu odpovedal:
        – Vas odniekial poznam, nepytali ste sa ma minule, ci dokazem milovat nesebeckou laskou nejakeho bolsevika???? Poslal som do Stokholmu Cloveka a pred tym, ako sa odo mna odobral a nastupil do lietadla mi neukazal ani jeho prirodzenie a ani letenku. Chcete sa ma este nieco spytat????

Zniceny pan Hromadka si sadol na stolicku, zvesil ramena, utrel si slzu a po chvili zacal listovat v peknom casopise pripominajucom Knihu dzungli. Mysiak si nalial do pohara trochu mineralky a vylial ju na meditujuceho Ucitela. Ucitel sa strhol, postavil sa z rohozky, odklopkal k vodcovi, nahol sa k nemu s nastrcenym uchom. Po chvili si vzal mikrofon a prehovoril k navstevnikom.
      – Drahi priatelia, vsetko so vsetkym suvisi. Pozrite sa na nasho vodcu. Vzrastom maly, srdcom vysoky, jeho sedivejuce fuzy po bokoch z dialky vyzeraju, ze nesiahaju dalej,ako po nosne dierky. Je to opticky klam? Urcite nie. Nas duplovany predseda Mysiak, mozno jedneho dna nositel Nobelovej ceny za mier sa Vodcom nestal iba tak, on sa nim narodil. Ak predstiznu cenu neziska hned, moze si na nu pockat par rokov, ako jeho velky vzor v Ceskej republike, ktory sice nevie pisat revolucnu poeziu, zato pise nadherne divadelne hry, z ktorych mudrosti cerpam aj ja. Blizi sa marec, mame co robit, nas tim ma plne ruky prace, chystame tajnu operaciu, aby sa nas duplovany predseda stal trojjedinym a zaroven trojnasobnym predsedom. Tato tajna operacia sa vola Tripel. Od nej zavisi nielen osud nasho Vodcu, ale aj celej Unie sociopatov. Preto si myslim, ze vy vsetci, co tu sedite, ste povinni apelovat na svoje okolie, cize na svoju najblizsiu rodinu, kolegov, priatelov, nahodnych okoloiducich a aj na nepriatelov, aby volili Uniu sociopatov ako jedninu, ktora vam ponuka zmenu vasho hodnotneho zivota, trojnasobne platy, blahobyt a hru s pravymi kartami, ktore dokazu, ze tym najvyssim adutom je nas Vodca …..

V tom si Ucitel s vyzorom asketa vzal do ruk balicek kariet, pomiesal ich, rozprestrel ich opacnou stranou ako vejar a poziadal pana Hromadku, aby si jednu kartu vybral. Pan Hromadka si utrel spotene ruky, zavrel oci a vybral si kartu. Ucitel sa vitazoslavne usmial, vzal panovi Hromadkovi kartu a ukazal ju smerom k publiku.

Bol to opat gulovy dolnik, v hantyrke hracov lizaneho mariasu spodek …..