Nedeľa:
Dnes som sa zobudil do slnečného dňa. Asi pôjdem von, sadnem si na tiché miesto, jediným spoločníkom bude moja veľká Kniha a strom.
Poobede som šiel na lúku, obďaleč sa hrali decká. Našiel som strom, hneď som ho nazval stromom života. Čítal som z Knihy, k stromu prichádzala kyprá žena v bikinách. Sledoval som ju spoza mihalníc, ona sa na mňa vyzývavo škerila. Z očí jej nepozeralo nič dobré. V jednej ruke držala fľašu s nápojom, druhou si vyzliekala plavky a začala sa chichúňať. Položil som si Knihu na miesto, kde sa mi začali vydúvať nohavice. Potvora si to všimla, nahla hlavu dozadu a do úst si obscénne nechala prúdiť obsah fľaše. Potom si už nič nepamätám, lebo som stratil vedomie …
Domov som prišiel až za tmy, bolo mi všelijako. Nasypal som si na lyžičku kryštálový cukor a pokvapkal som ho Alpou. Až  neskôr mi napadlo, že Alpa obsahuje alkohol. Mama si ňou zvykne natierať to, čo ju bolí alebo svrbí.

Pondelok:
Do roboty mi mama zabalila lepeňáky s pečeným mäsom z nedele. Celkom mi chutili, aj keď si myslím, že ľudia by mali žiť striedmo.
Keď som prišiel domov, zmienil som sa o tom mame, mama uznanlivo prikývla a na večeru mi pripravila maslový chlieb s príborom.

Utorok:
Aj dnes ako každý utorok si vezmem ďalekohľad a pôjdem sledovať operencov. Niektorých si zapamätám, nakreslím si ich a vyfarbím. Vtákov mám už plný zošit, našťastie ich nemusím lisovať do herbára.

Streda:
Sused zase mlátil Ruženu. Ružena je moja rovesníčka a sused je jej otec, aj keď sa tak nespráva. Ružena došla domov po troch dňoch. Doviezol ju niekto, kto sa silne podobá na Julia Iglesiasa. Keby ho videla mama, určite by si od neho vypýtala autogram.
Počkal som, kým sused skončí a spýtal som sa Ruženy, či by sa nechcela stať mojou ženou. Ružena súhlasila, ale až o dva roky, zatiaľ chce hľadať lásku s veľkým el. Spokojne som sa pobral domov s vyhliadkou na harmonické manželstvo.

Štvrtok:
Videl som na autobusovej zastávke Ruženu. Sprisahanecky som na ňu mrkol a spýtal som sa jej, či moja ponuka ešte platí. Dlho rozmýšľala, potom jej trklo. Povedala mi, že áno, ale teraz hľadá odpoveď na to, čo je Láska a keď ju nájde, možno už budem dávno ženatý s inou. Musel som jej dať za pravdu a zároveň mi odľahlo, lebo neviem, či som dosť silný, aby som ju zvyšok života dokázal brániť pred jej otcom – krvilačným bulom.

Piatok:
Už sa teším na sobotu. Zoznámil som sa s výnimočným dievčaťom. Pýtal som sa jej, aké zviera jej je najmilšie. Povedala, že ovca a prezradila, že v Biblii sa práve toto zviera síce v inej podobe vyskytuje najčastejšie. V sobotu ju pozvem k nám a z videotéky požičiam The Silence of the Lambs, určite ocení moju pozornosť.

Sobota:
Mama mi poradila, aby som si umyl nohy a obul sandále. O štvrtej som sa oholil, trochu sa mi triasli ruky. S výsledkom som bol spokojný, vyzeral som ako hrdina z Angeliky, markízy anjelov. Ranu som si potrel Alpou, trochu som si frkol aj pod pazuchy. Už sa neviem dočkať, kedy bude trištvrte na päť, vtedy by mal prísť autobus s mojim dievčaťom a možno raz aj ženou môjho života. Keď som odchádzal, mama mi zakývala a kričala: ponáhľaj sa Borko, aby si zase nezmeškal! Borko síce nie som, iba mama ma tak volá, lebo si myslí, že sa podobám na bývalého hovorcu Vladimíra Palka … .